Záujem
o Tatry rástol postupne už od 17. storočia, ako krajinársku výzvu ich však
bolo tiež treba „objaviť“. Prvé zobrazenia – panorámy či horské scenérie
vznikali v súvislosti s ich prírodovedným skúmaním. Najstaršie
umelecké stvárnenia tatranských motívov pochádzajú z konca 18. storočia.
Od začiatku 19. storočia sa téme Tatier príležitostne venovali najmä domáci,
spišskí umelci, okolo polovice storočia sa začal záujem o tatranské
prostredie zvyšovať. Centrom sa stali predovšetkým kúpele v Starom
Smokovci, kde je doložený pobyt viacerých známych krajinárov. Ďalšími motívmi
sú Hrebienok a Studenovodské vodopády, žiaden domáci umelec sa však
zobrazovaniu Tatier nevenoval systematicky. Po dobudovaní Košicko-bohumínskej
železnice (1872) a výraznom zlepšení dostupnosti sa Tatry stali významnou
turistickou destináciou. Klientela opätovne lákala maliarov, grafikov však
v oveľa zásadnejšej miere nahradili fotografi.