Historizujúca interpretácia krajiny – hrady, zámky, ruiny

K najfrekventovanejším motívom krajinárstva patrili hrady. Stredoveké hrady, resp. ich pozostatky tvorili markantné body v krajine, ich vtedajší zväčša ruinózny stav tiež zodpovedal aktuálnemu romantickému nazeraniu a hľadaniu malebnosti. K ich obdivu, pretrvávajúcemu z 18. storočia, sa však teraz pridával nový vzťah súčasníkov k minulosti, súvisiaci s mohutným prúdom historizmu v európskom myslení a kultúre. O popularite hradov svedčí vznik mnohých grafických cyklov a početných kópií ich významnejších zobrazení. K najznámejším patrili Devín, Oravský a Trenčiansky hrad, Strečno, Beckov a ďalšie hrady Považia. V maliarstve nachádzame aj prípady využitia motívu ako identifikácie portrétovanej osoby alebo aj osobného vzťahu umelca k danej lokalite (napr. Beckov u Ladislava Mednyánszkeho alebo hrad Slanec u Ľudovíta Csordáka).