Príbeh
estetického objavovania a doceňovania domácej krajiny
v stredoeurópskom priestore začal vlastne až vtedy, keď rozvoj európskeho
krajinárstva dosahoval zenit. Do 19. storočia bola u nás krajina nanajvýš súčasťou či pozadím iných tém,
najčastejšie loveckých alebo bojových výjavov. Najosobitejšie sa tradícia
zobrazenia domácej krajiny prejavila v pohľadoch na mestá – veduty. Tie sa
pôvodne zameriavali výlučne na mestskú panorámu a okolitej krajine venovali len
málo pozornosti. Na začiatku 19. storočia sa však už objavujú diela, kde autori
mesto vnímajú už v kontexte krajiny, akoby sa pozreli ponad hradby
a spozorovali ju „na obzore“. V tejto sekcii sa stretávame
s najstaršími príkladmi zachytenia krajiny v médiách 19. storočia.