Jedným zo
symbolov politickej geografie Habsburskej monarchie bol Dunaj pretekajúci jej
veľkým územím. Snahu po jednote reprezentuje i prívlastok dunajská či
podunajská monarchia. Tendencia identifikovať geografické či historické objekty
s vlasťou bola ale tiež súčasťou národnobuditeľských aktivít jej
jednotlivých etník. Ako symboly teritória Slovákov sa ujali predovšetkým Devín
a Kriváň, respektíve vymedzenie „od Tatier k Dunaju“. Boli však
manifestované literárne a napriek množstvu zobrazení sa vo výtvarnom umení
s národnouvedomovacími snahami väčšinou nespájali. Po potlačení revolúcie
1848/1849 pokračovala snaha o budovanie pozitívneho obrazu spoločnej
vlasti. Okrem grafických cyklov bola slovenská časť Uhorska často zobrazovaná
ako súčasť výzdoby oficiálnych priestorov v Budapešti alebo Egeri. Zavŕšením
tohto vlastivedného žánru bolo „popularizačné veľdielo“ Rakúsko-uhorská monarchia slovom a obrazom (1885 – 1901), kde
nachádzame početné malebné pohľady z nášho územia, ale i prvé príklady
industrializácie a technických stavieb.