Najprogresívnejšou
témou bola v druhej polovici 19. storočia modernizácia krajiny. Využitie
parného stroja v doprave prinieslo s výstavbou železníc a
dopravno-inžinierskych stavieb mostov a tunelov aj zmenu tváre krajiny.
Výstavby seredskej či bratislavskej trate smerom na Viedeň (1846) sú dokumentované
grafikami, neskoršia Košicko-bohumínska železnica (1869 – 1872) už aj
fotografiami. Kontrastu medzi krajinou a modernými konštrukciami sa
venoval Pavol Socháň, tento trend ale nájdeme aj v dokumentárnych fotografiách
prvých priemyselných podnikov.