Živá krajina – kulisa etnografických výskumov
19.
storočie bolo dôležitým obdobím formovania sa európskych národov
a v tejto spojitosti dochádzalo aj k výskumu ich špecifických
znakov a vzájomných rozdielov. Za nositeľov osobitých vlastností etnika
bol považovaný predovšetkým materinský jazyk a ľudové kultúrne prejavy, dnes
súhrnne nazývané folklór. Ich podstatnou súčasťou, vizuálne určujúcou
regionálne špecifiká, bol odev. Od začiatku storočia sa práve pre svoju
príťažlivú rozmanitosť stal predmetom etnografických výskumov, ale aj
obrazových albumov. Figúra, v krajinárstve tradične používaná ako drobná
štafáž, tu tak dostáva novú dôležitosť, pomer krajina: človek sa otáča
v opačnom garde. Figúra narastá a krajina sa dostáva do úzadia, je tu
prítomná len ako jeho doplnok či „regionálna adresa“.
