Napriek
tomu, že tradičná veduta stagnovala a v podstate sa už ďalej ani
nevyvíjala, zobrazenie miest sa predsa len objavuje aj v 19. storočí.
Vidíme tu však veľmi jasne posun, aký táto nová obdoba veduty oproti tradičnej
(v prvej sekcii) zaznamenala. Nezobrazuje už typickú pohľadovú „fasádu“ či
siluetu mesta, dokonca ani nemusí zachytávať jeho celkovú panorámu. Teraz už
ide skôr o zachytenie situovania mesta v krajine a jeho okolí.
Maliar sa nesnaží nájsť jeho najviac „informatívny“, ale skôr krajinársky
najpríťažlivejší záber. Obchádza mesto a hľadá jeho posadenie v krajine
a prírodný rámec s charakteristikami malebnosti; to bolo to, čo sa od
pekného pohľadu na mesto očakávalo.