V oblasti fotografie skúmanie najstarších vyobrazení slovenskej krajiny naráža na problém nedostatočnej prebádanosti. Zatiaľ čo maľba, kresba a grafika boli odjakživa chápané ako  výtvarne cenné doklady a umelecká história im venovala sústavnú pozornosť, fotografia zostávala (pre svoju reprodukovateľnosť, vizuálnu inakosť, komplikovanú technológiu tvorby i nižšie  postavenie medzi ostatnými médiami) na okraji záujmu. Vďaka novému spracovaniu napríklad dejín dagerotypie v rakúskom prostredí dnes už vieme o existencii doteraz neznámej fotografie – pohľadu na Trenčiansky hrad od anonymného dagerotypistu z roku 1844. Spolu s Pohľadom na Košice od fotografa Imricha Rotha alebo fotografiami Banskej Štiavnice od málo známeho fotografa Carla Valkovitsa z 50. rokov 19. storočia predstavujú najstaršie vyobrazenia slovenskej krajiny a jej historických súčastí, resp. aj jedny z najstarších fotografií vôbec.

Fotografia anonymného dagerotypistu z roku 1844 nepredstavuje typickú krajinu, k akej sa jej stvárnenie v maľbe i grafike medzičasom rozvinulo. Už len pre vtedajšie technické ťažkosti spojené s fotografovaním vo voľnej krajine by sme to ani neočakávali, preto zachytenie Trenčianskeho hradu mierne prekvapí. Videné v širších súvislostiach má však spomenutie tejto  fotografie medzi ranými dielami svoje oprávnenie. Hrady predstavovali výrazný akceleračný motív v rozvoji krajinárstva takmer od jeho počiatkov. Na prekážku teda nemusí byť ani fakt, že  Trenčiansky hrad je fotený priamo z mesta. A to zrejme nielen pre spomínané technické prekážky, ale skôr ako „predvádzacia akcia“ dovtedy nevídanej novinky.
- z katalógu k výstave Dve krajiny