Viazanička zobrazuje ľudské aktivity skôr nepriamo, zameriava sa viac na výsledky ich činnosti, na spôsoby, akými pretvárajú krajinu. Civilizačné zásahy do krajiny autor vníma dvojznačne. Na jednej strane rumovisko Eurocampu (turistického zariadenia, ktoré malo byť výkladnou skriňou socializmu na úrovni západných kempingov, preto aj ten honosný názov) na pozadí nedotknutej panorámy tatranských štítov pôsobí priam apokalypticky – proti sebe tu stoja dve pásma stavebného materiálu – pevná hradba štítov a pestrá vzorka deštruovaných stavebných materiálov. Na druhej strane autor sám prichádza s konceptom Romant1zmu dneška, teda s viac-menej úsmevným prijatím faktu, že civilizačné zmeny sú nezvratné a nutné – že súčasťou výhľadu na ikonický slovenský vrch bude aj horizontála diaľničnej estakády, ktorá ho pretína, alebo že pohľad na vznešené modrošedé obrysy veľhôr „obohatí“ plot z vlnitého plechu krikľavých farieb.
- z katalógu k výstave Dve krajiny