Heliopolis
Technicky dokonalý prstenec olympijského mesta s priemerom viac ako kilometer bol situovaný do nadmorskej výšky 2000 metrov a pracoval s motívom reálneho vysokohorského prostredia: hranice oblasti, v centre ktorej bol situovaný (Žabie pleso), tvorili Tichá dolina a Cesta Slobody na slovenskej strane a Kondratowa dolina a cesta Zakopane – Lysá Poľana na strane poľskej. Okolo hlavného kruhu boli navrhnuté ďalšie oblasti, zóny športovísk a rekreácie, zimnej a letnej turistiky, horolezectva, zóna ticha, prísna rezervácia tatranskej flóry a fauny. Projekt bol vzácne komplexný – okrem silného výtvarného riešenia – sa zaoberal aj konkrétnymi urbanisticko-environmentálnymi vzťahmi a funkciami v danej lokalite i jej dopravnou infraštruktúrou. Ako napísali sami autori: Štúdia Heliopolis nie je utópiou, ale hľadaním syntézy medzi možnosťami a požiadavkami človeka, prírody. Je príspevkom do diskusie na tému Vysoké Tatry dnes a zajtra. (VAL).
- z katalógu k výstave Dve krajiny
- z katalógu k výstave Dve krajiny
| autor: |
Viera Mecková Alex Mlynarčík Ľudovít Kupkovič VAL |
| datovanie: | 1968–1974 |
| rozmer: |
50 cm × 101 cm 101 cm |
| výtvarný druh: | sochárstvo |
| žáner: | utopický motív |
| tagy: | koncept hory pleso |
| sekcia: | Tatranská krajina |
| materiál: | sadra; drevo; plexisklo |
| technika: | model |
| inštitúcia / majiteľ: |
Muzeum umění, Olomouc |
| inventárne číslo: | 153/2010/1 |
| geografická oblasť: | Vysoké Tatry |
