Topografia IV. je na prvý pohľad maliarskym dielom, obraz pokrytý farebnou vrstvou, pri bližšom pohľade je to skôr reliéf, avšak ako reliéf tiež iba vyzerá – v skutočnosti je základom diela montáž dvoch epoxidových odliatkov plastickej mapy Vysokých Tatier (celého horstva aj s poľskou časťou). Zdvojená montáž je upravená tak, že vzniká skoro pravidelný kruhový útvar, ktorý
pôsobí ako zväčšený povrch škrupiny vlašského orecha alebo – aj vďaka nebeskému sfarbeniu – ako rozbrázdený povrch mesačných horstiev. Autor tu už vníma krajinu ako celistvý, syntetický útvar, videný z kozmického odstupu. V niečom je tento prístup podobný neskorším konceptuálnym krajinným panorámam Petra Bartoša, vytváraným tiež akoby z leteckej až kozmickej perspektívy. Základom je topografia konkrétneho miesta na Zemi, ale zvolená perspektíva a celkový prístup už predznamenáva Sikorove neskoršie kozmologické projekty.
- z katalógu k výstave Dve krajiny