Heliopolis

Technicky dokonalý prstenec olympijského mesta s priemerom viac ako kilometer bol situovaný do nadmorskej výšky 2000 metrov a pracoval s motívom reálneho vysokohorského prostredia: hranice oblasti, v centre ktorej bol situovaný (Žabie pleso), tvorili Tichá dolina a Cesta Slobody na slovenskej strane a Kondratowa dolina a cesta Zakopane – Lysá Poľana na strane poľskej. Okolo hlavného kruhu boli navrhnuté ďalšie oblasti, zóny športovísk a rekreácie, zimnej a letnej turistiky, horolezectva, zóna ticha, prísna rezervácia tatranskej flóry a fauny. Projekt bol vzácne komplexný – okrem silného výtvarného riešenia – sa zaoberal aj konkrétnymi urbanisticko-environmentálnymi vzťahmi a funkciami v danej lokalite i jej dopravnou infraštruktúrou. Ako napísali sami autori: Štúdia Heliopolis nie je utópiou, ale hľadaním syntézy medzi možnosťami a požiadavkami človeka, prírody. Je príspevkom do diskusie na tému Vysoké Tatry dnes a zajtra. (VAL).
- z katalógu k výstave Dve krajiny
autor: Viera Mecková
Alex Mlynarčík
Ľudovít Kupkovič
VAL
datovanie: 1968–1974
rozmer: 50 cm × 101 cm
101 cm
výtvarný druh: sochárstvo
žáner: utopický motív
tagy: koncept hory pleso
sekcia: Tatranská krajina
materiál: sadra; drevo; plexisklo
technika: model
inštitúcia /
majiteľ:
Muzeum umění, Olomouc
inventárne číslo: 153/2010/1
geografická oblasť: Vysoké Tatry